Za uplynulých päť rokov skrachovalo na Slovensku 157 stavebných firiem a ďalších 55 museli súdy ochrániť pred veriteľmi. Stavebný sektor tak pevne ostáva medzi najviac postihnutými odvetviami, ktoré kríza na Slovensku zasiahla.

Problémy postihujú už aj tradičné stavbárske ikony, pri ktorých by si to pred časom vedel málokto predstaviť. Len si spomeňme aké pojmy v stavebníctve predstavovali napríklad bratislavský Doprastav, či žilinský Váhostav, ktorý sa na stránkach novín objavuje skôr v súvislosti s meškaním platieb dodávateľom, či konkurznom konaní…

V čom vidím problém? Predovšetkým , sú to „zmrznuté“ peniaze v megalomanských projektoch a nepredaných bytoch. Veľké firmy – veľké oči, veľké projekty. Lenže štát peniaze nemá a prísť k štátnej, dobre zaplatenej zákazke už nie je také jednoduché. U nehnuteľností je tu ešte jeden problém, väčšinu pozemkov vlastnia súkromné osoby alebo samosprávy. A keď už nejaká tá štátna zákazka sa rysuje, treba počítať aj s tým, že vždy sa nájde niekto, kto podstrelí cenu, a potom na to doplatí. Obvykle tým, že zostanú nevymožiteľné dlhy a skrachované firmy, pričom mnohokrát platí, že karavána ide ďalej… Ba čo viac, okrem získaných (nevyplatených ) peňazí získa novovzniknutá firma ďalšie skúsenosti. Niečo podobné, ako keď dostanete do basy zlodeja a on sa tam naučí kradnúť ešte viac.

Stavebníctvo na Slovensku je v útlme. Iba verejné objednávky a inžinierske stavby stavbárom tŕň z päty nevytrhnú. A keď možno pôjde o mierny rast, pri výstavbe bytov sa rast neprejaví. Objem prác je iba jedna, aj keď pozitívna, stránka veci, ktorá ide dobrým smerom. Problémom ostala platobná morálka a nevymožiteľnosť nárokov od dlžníkov. Tu čakať zlepšenie je skôr otázkou času a príslušnej legislatívy, ako optimizmom zúčastnených strán. Nepochybne – časť firiem musí z trhu odísť. Nemusí to byť formou konkurzov, aj cesta dobrovoľného odchodu znamená poskytnutie priestoru iným. Či lepším, silnejším, rozumnejším, spoľahlivejším, serióznejším, to dnes nevie povedať nikto. Verejný sektor stále zohľadňuje pri výbere takmer výlučne iba cenu, hoci mu legislatíva umožňuje iný postup. Prečo je to tak? Tí čo vyberajú, napríklad starostovia, sa boja, že ak budú pozerať na kvalitu a vyberú drahšiu ponuku, verejnosť ich označí za korupčníkov. Aj keď sa neskôr preukáže opak, dobré správy už neskôr nik nečíta. Na správny výber dodávateľa stavebných prác je potrebná kompetentnosť a sebavedomie, na strane verejnosti zase pochopenie súvislostí, že obec potrebuje aj kvalitnú, nielen lacnú stavbu. Áno, časť korupčníkov tu bude vždy, ale nemali by za to trpieť všetci.

Byty postavené pred krízou sú stále drahé. Najdrahšími lokalitami sú Bratislava a následne väčšie mestá. Novostavby môžeme rozdeliť na tie, ktoré sa postavili a cenovo nastavili ešte v čase boomu, a následne na tie, ktoré sa začali pripravovať a stavať až po kríze. Predkrízové novostavby sú často vyššie, ako dokáže trh akceptovať (mali vyššie obstarávacie náklady, banky im požičali na výstavbu viac peňazí), z tohto dôvodu nemôžu ísť cenovo na úroveň , akú by si ľudia želali. Ak stojíme pred rozhodnutím aký byt kúpiť, tak odporúčam nové projekty, ktoré sa cenovo aj rozlohou snažia prispôsobiť dopytu. Novostavby majú svoje výhody aj nevýhody. Výhodou je novota a čistota, podobná sociálna štruktúra susedov, úspora nákladov spojených so správou domu, keďže nový dom si nevyžaduje toľko opráv a údržby ako starý dom. Na druhej strane novostavba má vyššiu obstarávaciu cenu a zo začiatku má aj svoje „detské choroby“, stavba pracuje, veci sa začínajú dávať do prevádzky, čiže zo začiatku má správca veľa reklamácií, na ktoré by sa mala vzťahovať záruka od developera, ideálne je kupovať trojročnú novostavbu. Ceny na trhu sa určujú dopytom a životnou úrovňou obyvateľstva a sú samozrejme aj ovplyvnené samotnými bankami. Pokiaľ by však ceny začali neprimerane rásť, ani dostupnosť úveru by úroveň dopytu neudržala, pretože ľudia sú dnes skúsenejší a pri zadlžovaní sú obozretnejší. Rozumní klienti sa nezadlžujú nad svoje možnosti.

Ak by ste si chceli dnes kúpiť jednoizbový byt v bratislavskom Starom Meste, za rovnakú cenu by ste mohli mať v Košiciach tri. Čítate dobre, vychádzam z aktuálnych cien bytov na Slovensku. Podľa najnovších čísiel stojí jeden štvorcový meter jednoizbového bytu v centre Bratislavy až tritisíc eur, pričom v centre metropoly východu je to len niečo málo cez tisíc. Vyplýva to z údajov portálu Cenová mapa nehnuteľností. Čo k tomu dodať? Snáď iba toľko: „Pokiaľ budú ľudia ochotní platiť také vysoké ceny, nemožno v hlavnom meste očakávať zníženie cien bytov či domov“. To, že ľudia sú ochotní tieto sumy platiť, dokazuje aj fakt, že cena nehnuteľností v tomto roku mierne narástla. Keď porovnáme napríklad menšie byty v Bratislave, ich cena za štvorcový meter oproti vlaňajšej jesene narástla približne o dvesto eur. Dôvodom rastu cien je nielen dopyt od ľudí, ale aj nízke úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch, ktoré sa dnes pohybujú na historických minimách. A tie by mali podľa analytikov ešte klesať. Zrejme práve teraz množstvo Slovákov práve klesajúce sadzby úrokov využilo na investíciu do kúpy bytu či domu, ktorý ďalej ponúkajú na prenájom. V dnešnej dobe nízkych úrokov môže byť nehnuteľnosť veľmi zaujímavou investíciou.

Časy sa zmenili. Ani dnes nemôžeme povedať, že súčasný stav bude trvalý. Stačí sa pozrieť do nedávnej minulosti – kedysi pôda nemala cenu, tak sídliská mali veľkorysé množstvo zelených, nezastavaných plôch a do nich boli umiestené domy, ktoré boli veľmi efektívne postavené, s využitím opakovania celých panelových systémov. Dnes je to naopak – priestor má veľkú cenu, domy sú teda oveľa bližšie k sebe, ale zasa štandard tých domov môže byť oveľa vyšší ako panelových….