Milovaný i nenávidený. Tak by sa dal charakterizovať panelový dom, ľudovo nazývaný panelák. V tomto roku uplynulo šesťdesiatpäť rokov od začiatku výstavby prvého panelákového domu na Slovensku. Dom bol dokončený v roku 1956 a dodnes stojí na Kmeťovom námestí v Bratislave.

Aj keď sa mnohí z nás domnievajú, že výstavba panelákov bol komunistický výmysel, prvé panelové domy vznikli v Holandsku po 1. Svetovej vojne. Prvé sídlisko postavili v roku 1939 v Paríži. Západná Európa prestala s panelovou výstavbou v 70. rokoch, na Slovensku sa posledné sídlisko dokončilo v roku 2007. Panelová výstavba bola rýchla, vďaka nej sa u nás medzi rokmi 1971 – 1980 postavilo takmer 283-tisíc bytov. Paneláky možno dodnes nájsť aj v Číne, Nemecku, Fínsku, Francúzsku, Taliansku, Poľsku, Švédsku, Rusku, Holandsku, USA, Kanade. Niektoré mestá sa kvôli panelovým sídliskám zväčšili aj trikrát. Hoci hromadná bytová výstavba odštartovala v 50. rokoch s tým, aby sa naplnili potreby pracujúcich, sťahujúcich sa do miest ale aj menších obcí za prácou, treba objektívne povedať, že kvalita bývania sa radikálna zlepšila. V tom čase boli splachovací a samostatný záchod v byte, či ústredné kúrenie, nedostupné pre väčšinu občanov, najmä tých, ktorí bývali v centrách miest. Typickým príkladom môže byť bratislavské Staré Mesto, ktoré už v začiatkoch výstavby panelových sídlisk hromadne opúšťala pestrá sociálna zmes obyvateľov s rôznymi potvrdeniami od hygienikov o nevhodnosti bytu, ktorý obývali a sťahovali sa do panelákov, v ktorých bola aj kúpeľňa či balkón. Do opustených bytov v Starom Meste sa nasťahovali noví nájomníci a paradoxne – títo noví nájomcovia začali suplovať štát a byty postupne modernizovali. Mnoho bytov 3. a 4. kategórie sa postupne stávalo bytmi 1. či 2. kategórie.
Panelákové byty na západe Európy boli určené výlučne pre nižšie sociálne skupiny a prisťahovalcov a v mnohých prípadoch sa zmenili na getá. Podľa tzv. Aténskej charty vydanej v Paríži roku 1943 sa mnohé z týchto sídlisk budovali ako nocľahárne – s minimom služieb či sociálnych zariadení. Išlo o napĺňanie konceptu mesta, ktoré je rozdelené podľa funkcií. V jednej časti sa žije, v ďalšej pracuje, v ďalšej zabáva. Táto vízia však v praxi zlyhala. Snaha vrátiť sídliskám život však podnietila najmä vo východnom Nemecku či vo Švédsku rozsiahlu obnovu a humanizáciu sídlisk, výsledkom ktorej sú mnohé nápadité riešenia, napríklad aj znižovanie poschodí. V Nemecku sa panelákom venuje pozornosť ako kultúrnemu fenoménu.
Na panelákový život si bolo treba navyknúť. Splachovanie WC, hádky v byte, alebo vrchol hlučnosti – používanie príklepových vŕtačiek, pretože do panelu ste klinček s pomocou kladiva nezatĺkli. Bolo si treba navyknúť aj na panelákové sídliská. Najmä v začiatkoch výstavby chýbala sociálna vybavenosť a zeleň. Ten, ktorý sa sťahoval z horšieho do lepšieho si však vedel rýchlo privyknúť. Ak niekomu spočiatku vadili malé kuchyne, stačí porovnať panelákový byt s dnešným moderným, ktorý síce kuchyňu má, avšak gazdinka nemá svoje súkromie, pretože kuchyňa je spojená s jedálňou, ktorá je súčasne obývacou izbou. Trend malých kuchýň vychádzal z predstavy kolektívneho života spoločnosti, kde sa zamietal model žien – gazdiniek. Dúfalo sa, že vyspelá socialistická spoločnosť sa bude stravovať najmä mimo bytov. V roku 1993 som navštívil v lete Švajčiarsko a bol som veľmi milo prekvapený. Cez obed mali zamestnanci podnikov prestávku na obed a na moje prekvapenie sa stravovali v reštauráciách. Dokonca aj na nedeľný obed chodievali celé rodiny do reštaurácií. Napriek tomu, že v tomto prípade nešlo o vyspelú socialistickú spoločnosť.
Václav Havel svojho času paneláky nazval „králikárny“. Myslím si, že dnes sa už toto označenie panelových domov používa zriedkavo. Aj preto, že postupom času mizne ich sivosť a monotónnosť a hoci obnova našich sídlisk prebieha bez konceptu a dialógu, aspoň po technickej stránke sa paneláky postupne vylepšujú. Nestačí však domy iba zatepľovať a vymieňať okná za plastové. Ak budeme používať lacné riešenia, môže sa nám stať, že izolačné materiály budeme odstraňovať skôr, ako bude splatená pôžička za ich nanesenie.
Nie je bez zaujímavosti, že v paneláku žije aj bývalý architekt hlavného mesta Bratislavy. S bývaním je spokojný. „Je tu ticho, môžem mať celé leto otvorené okno, sú tu dve škôlky, ihrisko a aj trocha zelene. Petržalka je dnes veľmi dobrá adresa, má dobrú vybavenosť a je blízko centra mesta. Veľa mladých, ktorí sa tam narodili, ju považujú za svoj domov a nevedia si predstaviť život v meste. A prvé paneláky sú často lepšie ako dnešné byty“.