Žijeme vo svete, ktorý je hore nohami, v ktorom sa všetko pomiešalo. Politika, ekonomika, kultúra, sociálne vzťahy. Pozeráme sa na ten guláš a kritizujeme skoro všetko.

Niektorí z nás aj hľadajú riešenia. A dokonca sú aj takí, ktorí si trúfajú prísť s riešením na verejnosť. Je to správne. Pokiaľ vedomie spoločnosti za svet nevyhasne, nemusíme sa báť. Všetko začína rodinou, domovom, samosprávou, lebo tam sme všetci priamo zainteresovaní. Samospráva je však nenahraditeľná iba vtedy, ak občania vedia priamo pomenovať svoje problémy. Ak sa priamo zapájajú do samotných riešení. To nie sú iba ľudia nespokojne šomrajúci, ani dav hlupákov, ale sú to občania so svojim vlastným názorom, ktorý treba rešpektovať. Všetci by sme mali byť takí. Lebo samospráva sme my všetci. Lebo každý dom, keď chceme aby pevne stál, potrebuje kvalitné základy, nielen kvalitnú strechu. Okrem toho, dom bez základov nemá žiadnu stabilitu.
Právo hovoriť do vecí verejných majú všetci ľudia. Nielen tí, ktorých sme si zvolili vo voľbách a ktorí si myslia, že zastupujú všetkých obyvateľov jednotlivých miest a obcí, lebo vraj oni sú tí jediní, ktorí majú patent na rozum. Lebo sú to síce podľa zákona naši legitímne volení reprezentanti, ale koľkými obyvateľmi?
Samospráva je pre občanov nielen dobrá, ale aj nevyhnutná. Nemusí vyhovovať politikom. Politici síce vedia pekne rozprávať a mnohokrát aj konať. Ale v prvom rade majú záväzky k politickým stranám, ktoré ich do volieb nominovali a financovali ich volebnú kampaň.