Doplácame na to, že sme zbytočne slušní. Štát nás zahnal do kúta a my sme sa stali pokrytci. Pokrytectvo je moderná choroba súčasnosti.

Žijeme medzi pokrytcami a tak aj my sa nimi nechtiac stávame. Lebo ak sa neprispôsobíme, všetci ostatní nám to dajú patrične pocítiť. Preto radšej mlčíme, nechceme premýšľať a tvárime sa, že nás sa to netýka. Radšej sa iba prizeráme tomu, ako konajú iní. Ak to vyjde, nezabudneme ostatným pripomenúť náš podiel na úspechu a ak to nevyjde, nezabudneme zdôrazniť, že veď sme to vopred vedeli…
A ak, tak túto našu vlastnosť popierame, alebo úplne odmietame. Možno iba preto, že chceme byť sami pred sebou dokonalí. Neuvedomujeme si to, ako si ubližujeme. A nielen sebe. Všetkým a všetkému. Je predsa jasné, že dokonalý človek sa na Zemi nenarodil. Ani Einstein, Van Gogh či Sokrates neboli dokonalí. Napriek tomu, že boli geniálni, mali svoje nedostatky a chyby. Paradoxne najhorší sú slušní ľudia. Teda pokrytectvo slušných ľudí. Oni sú vzorom, príkladom, štandardom. Sú nedotknuteľní, vo väčšine prípadov sme si ich vybrali sami, dali sme im možnosť rozhodovať v našom mene. Sú to predsa slušní občania neporušujúci zákony, platiaci dane. Pracujúci i dôchodcovia, ktorí celý život tvrdo pracovali. Sú to aj naši rodičia či starí rodičia. Je to vždy väčšina. Väčšina je totiž slušná. Aspoň zatiaľ. Pokrytectvo slušných ľudí je najnebezpečnejšie a najhoršie. Je príčinou pasivity. Je príčinou tolerancie nespravodlivosti, nepráva a útlaku. Poslušnosť slušných ľudí spoluvytvára totalitu i demokratickú diktatúru. Problémom teda nie je občianska neposlušnosť, ale naopak, občianska poslušnosť. Ich poslušnosť a pasivita bráni tomu, aby politici sedeli za korupciu, za klientelizmus, za klamanie a okrádanie obyčajných ľudí, ktorí sa nedokážu brániť bez cudzej pomoci. Aby boli potrestaní za ničenie sociálnych istôt, za okliešťovanie práv a slobôd, za ničenie životného prostredia a za prijímanie nespravodlivých a často nezmyselných zákonov. Ich poslušnosť, mlčanie a pasivita bránia tomu, aby sa tento sebadeštruktívny systém nenásilne zmenil. Slušní pokrytci si neuvedomujú, že toto mlčanie ich stavia na stranu utlačovateľa a manipulátora tohto sebadeštruktívneho systému. Ak múdri a slušní ľudia mlčia, svet ovládajú nenažraní hlupáci.
Všetci žijeme v jednom obrovskom organizme, ktorý je pospájaný a navzájom sa ovplyvňujeme. Nik tu nežije sám. Každý z nás mal otca, matku, priateľov – to je náš organizmus. Oni sú naše biele a červené krvinky. Sú to aktívny a neposlušní občania, ktorí sa búria. Oni bojujú proti chorobe. Množia sa a tvoria nové biele krvinky. Infikujú slušných ľudí. V deň, keď si aspoň časť slušných ľudí uvedomí a prizná svoje pokrytectvo, zmení sa veľa vecí. Až keď sa totiž aj slušní ľudia nahnevajú a vyjdú do ulíc, začne sa niečo veľké diať. Čas pracuje proti nám. Choroba postupuje, nákaza sa šíri. Riskujeme veľa, ak sa postavíme proti systému. Ale riskujeme oveľa viac, ak to neurobíme. Všetko je to iba v našich hlavách. Len v našich hlavách a srdciach. Na víťazstvo zla totiž stačí, aby dobrí ľudia nerobili nič.