MÔJ PRÍBEH

Môj príbeh začína, keď som mal 14 rokov a stal som sa oficiálne najmladším zamestnancom vo vtedajšom Československu. Nedalo sa ináč, neprijali ma na žiadne štúdium. Narodil som sa v decembri a preto mi „nevychádzali roky“. Do školy som nastúpil už o rok skôr. Skutočný a zároveň najväčší problém bol v tom, že môj otec pred znárodnením v roku 1948 bol živnostník s tromi pracovnými silami. Nemal som dobrý kádrový profil, tak mi to vtedy povedal môj triedny učiteľ. Odpracoval som preto v oravskej Tesle 6 mesiacov a s profesiou robotníka som už mohol začať navštevovať učňovskú školu. Po skončení učňovskej školy som už o pár mesiacov začal pracovať v Československej televízii v Bratislave, čím sa mi splnil jeden veľký sen. Vydržal som tam pracovať ako technik, ale súčasne aj ako programový pracovník dokopy 30 rokov. Popri zamestnaní som vyštudoval na Priemyselnej škole elektrotechnickej a v roku 1989 som ukončil štúdium na dnešnej Technickej univerzite v odbore „Počítače“.

Keď som v roku 1964 prišiel z Oravskej Tesly pracovať do Bratislavy, musel som si vyriešiť bytovú otázku. Vystriedal som množstvo zlých a ešte horších podnájmov. Po absolvovaní dvojročnej vojenskej prezenčnej služby som sa vrátil už aj so svojou manželkou späť do bežného života. A opäť tu bol ten istý problém – bývanie. Podnájom sa mladej rodine v Bratislave zháňal ťažko a iné riešenie nejestvovalo. Prenajímatelia izieb (vtedy sa byty neprenajímali) sa báli toho, že mladé rodiny sa čoskoro rozrastú a bude ťažšie ich vyhodiť len tak na ulicu. Našťastie po určitej dobe a sústavnom „otravovaní“ kompetentných úradníkov sme sa mohli nasťahovať aspoň do jednej väčšej izby, ktorú sme dostali pridelenú od štátu. Po dcére sa narodil syn a potom konečne sa na nás usmialo šťastie a dostali sme pridelený ozajstný dvojizbový byt. S kúpeľňou a samostatným WC. Bolo to deň pred Vianočnými sviatkami. Kúpili sme si stôl a dve stoličky, presťahovali zopár vecí z izby v ktorej sme predtým bývali, ktorá bola vzdialená od nášho nového bytu možno 150 metrov. A celé sviatky sme preplakali. Od šťastia.

Keď sa po „nežnej“ v roku 1993 odpredávali obecné byty nájomcom za symbolickú sumu, ukázalo sa, že časť domu získala zvláštnym spôsobom podnájomníčka z jedného bytu a neskôr táto odkúpila aj zostatkový podiel celého domu, ktorý bol vo vlastníctve mesta a obratom ruky predala celý dom súkromnej firme. Byt sme si odkúpiť nemohli a žiaľ, budeme sa musieť po toľkých rokoch bývania v byte, ktorý sme za tie roky zrekonštruovali a vylepšili, vysťahovať niekam, ešte nevieme ani kam, no do omnoho menšieho bytu. Nielen my, naši susedia, ale aj stovky ďalších nájomcov bytov v reštituovaných a privatizovaných domoch túto možnosť nedostalo. Postihla nás obrovská občianska krivda. Pričinil sa o to štát.

A tak som sa stal občianskym aktivistom. Založil som občianske združenie Právo na bývanie, ktorého som bol takmer 14 rokov predsedom. Ako občan posledných desať rokov som sa pravidelne zúčastňoval na zasadnutiach miestneho zastupiteľstva mestskej časti Staré Mesto a mestského zastupiteľstva. V roku 2014 som sa stal poslancom miestneho zastupiteľstva. Ako jediný z celkového počtu 25 poslancov mám 100% účasť na všetkých zasadnutiach zastupiteľstva. Na Bratislave a Starom Meste mi veľmi záleží. Každý deň sa stretávam s nespokojnými obyvateľmi, ktorí oprávnene kritizujú rozbitú dlažbu, špinu, hluk, zaplnenú pešiu zónu s parkujúcimi autami a staromešťanov, ktorí si oprávnene sťažujú že predvolebné sľuby pár dní po voľbách zostanú iba prázdnym gestom politikov. Bratislavské Staré Mesto potrebuje zmenu. Mali by to byť v prvom rade poslanci, ktorí skutočne bývajú v Starom Meste. Som pripravený aj v budúcom volebnom období občanom pomôcť. Mám rád priamy kontakt s ľuďmi, komunikujem s občianskymi združeniami a verím, že práve cesta bez politiky, ale s priamou angažovanosťou občanov má pred sebou budúcnosť.

Som presvedčený, že som dosť dozrel na to, aby som mohol ľuďom pomáhať. Lebo som otvorený pre všetkých. Vy, ktorí ma poznáte určite potvrdíte moje slová. Ukázalo sa to aj v roku 2010, keď som odhalil pozadie kšeftovania politikov s bytmi na území hlavného mesta SR Bratislavy. Táto kauza pomohla sprehľadniť nakladanie s mestským majetkom a ukončila ďalšie šafárenie politikov s majetkom nás všetkých. Chcem urobiť pre toto mesto ešte viac a budem rád, keď mi v tom aj Vy pomôžete.